Agentúra, prípadne „netlabel“ Muteme sa zčista-jasna objavila
na pražskej hudobnej scéne na začiatku roku 2002 a uviedla sa koncertom
skupiny Pixellated Junkie. Ako svoj cieľ si zvolila propagáciu hlavne
elektronickej experimentálnej hudby a od svojho prvého koncertu nás (síce
iba párkrát do roka) obšťastňuje multimediálnymi avantgardnými
kultúrnymi podujatiami pre skutočných hudobných mašrktníkov, audiofilov a
podobne intelektuálne založených divných ľudí :)
Moja prvá skúsenosť s týmito príjemnými ľuďmi na jeseň minulého roku a samozrejme aj návšteva prvej Experimental Session ktorú organizovali a kde vystúpila Tujiko Noriko s Aokim Takamasom ma donútila nenechať si ujsť ani minulotýždňové druhé pokračovanie tohto podujatia. Tentokrát do NODu zavítali nemenej (možno skôr viac) známi interpreti takzvanej laptopovej hudby – Jan Jelinek a Christian Fennesz. Pred ich vystúpením sa mali prezentovať najnovšie kúsky zo súčasnej demoscény a po vystúpení nás čakala projekcia troch príjemných hudobných filmov.
Bohužiaľ demá som nestihol a prišiel som až tesne po začiatku koncertu neohlásených mladých domácich experimentátorov E.O. ktorí poslúžili ako predskokani. Väčšiu časť z ich menej výrazného ambientu som prepásol, ale aspoň som si stihol všimnúť kvalitnú projekciu, urobiť si poznámku o dobrom zvuku (aj keď bol miestami trochu prehulený) a v duchu si posťažovať, že na rozdiel od minulého koncertu tentoraz sa zrušili miesta na sedenie aby sa zmestilo viac ľudí, lenže takto tam zas bolo návštevníkov až príliš veľa (čo ma celkom prekvapilo, dobrá propagácia ruže prináša…) , a to sa niektorí do sálu ani vôbec nedostali. E.O. skončili a bez prílišného zdržania sa za svoj notebook postavil stroho vyzerajúci Jelinek. Väčšina jeho koncertu sa niesla v duchu príjemného ambientu s rôznymi ruchmi a klikancami, plochy sa prevaľovali jedna cez druhú a zvuk uchu lahodil. Po nejakom čase pridal pomalší, tepavý, hlboký a teplý rovný rytmus ktorý trochu rozhýbal strnulé obecenstvo a zaviedol nás až k hranici tanečnej hudby a popu. Nakoniec sa so skromným pokývaním hlavou smerom k davu rozlúčil. Príjemná oddychovka pred pre ucho náročnejším zvukom pána Fennesza.
Povýšenecky, aristokraticko-znudene tváriaci sa
viedenčan si nechal trochu viac na čas aby nakoniec na pódium vyšiel aj so
svojou gitarou. Biele žiarivé jabĺčko sa ostro zablislo na prednej strane
jeho Applu a spustil prvú z niekoľkých kompozícií, ktoré si pre nás
prichystal. Začal zvoľna jemnými plochami na ktoré sa postupne nabaľovali
ďaľšie vrstvy a pribúdalo uchu menej lahodných zvukov. Celé jeho
vystúpenie bolo viac noisové než som čakal, ale vôbec mi to nevadilo.
Hlukové steny sa vŕšili cez seba, rozpadávali sa aby znovu povstali zase
trochu inak až sa v polke koncertu chopil gitary, ktorou vykúzlil zvuky pred
ktorými niekoľko ľudí vyslovene ušlo na bar. Vybrnkával na nej celkom
jednoduché a príjemné melódie ale to čo s nimi urobilo množstvo filtrov a
efektov sa dá len ťažko popísať, bol to zvuk ohromnej sily a mohutnosti
ktorý sa krútil, hrmel a ostro kvílil ako nejaké ranené zviera. Vskutku
zaujímavé. Pri takýchto príležitostiach človek rozmýšľa nad tým, či
to je stále hudba a aký to má vlastne zmysel, ale vždy ma to nakoniec
natoľko pohltí, že tieto myšlienky rýchlo zmiznú. Jedným z vrcholných
momentov bol, keď jedna z jeho kompozícií niekoľko minút gradovala až do
hustej, emotívnej a ohlušujúco burácajúcej zvukovej steny za doprovodu
skvelej projekcie Jona Wozencrofta, keď tu náhle v dokonalom súlade zvuku
s obrazom nastal zlom v podobe jemného zvuku tečúcej vody v pozadí
s obrázkom kamenného chrliča z ktorého voda vytekala. Výborné.
Potom, čo si obecenstvo vytlieskalo krátky prídavok (skoro
ako na rockovom koncerte:) , prišla na rad projekcia troch filmov spomínaného
Jona Wozencrofta. Na každom z nich spolupracoval s inými hudobníkmi. Prvý
film s názvom Weather Report vznikol ako spolupráca Jona Wozencrofta a Chrisa
Watsona, inak člena legendárneho Hafler Tria a jedného z najlepších
zvuko
vých technikov, ktorí pracujú pre anglickú BBC. Ten na Islande
nahral zvuk trhajúceho sa, rozpadávajúceho a roztápajúceho sa ľadovca, čo
s obrazom zloženým hlavne zo záberov na tekúcu vodu a vlny na hladine
pôsobilo skutočne nadpozemsky. Druhý film mal podobú vizuálnu stránku a
hudobný doprovod mali na svedomí tiež veľmi známi Biosphere. Tretí film,
podľa mňa asi najlepší nie len po obrazovej ale aj po hudobnej stránke,
natočil Wozencroft spolu s Fenneszom a R. Ikedom. Páčilo sa mi aj to, že
všetky tri filmy si pán Wozencroft uviedol sám a ku každému niečo stručne
poznamenal.
Som rád, že môžem opäť skonštatovať, že som bol s akciou spokojný. Vlastne ma nenapadajú žiadne nedostatky, ktoré by som organizátorom mohol vyčítať. Stále viac a viac sa zamotávam do sietí vytvorených hudbou tohto druhu, a preto si ďaľšiu akciu z produkcie Muteme určite nenechám ujsť a budem o tom informovať aj vás.
EXPERIMENTAL SESSION 2 feat. JAN JELINEK & FENNESZ | NOD, PRAHA | 30.3.2004
Shadowbox.cz | 8.4.2004
Text & Foto: Stano