Text: Stano
Pred dvomi týždňami v piatok sme si mohli opäť
zaskákať na prvotriedny breakbeat, tentoraz v podaní Dja Taya a jeho
supportu DJs Yannicka, Lautka a Kaplicka. Široko-ďaleko nieto kvalitnejšej
breakbeatovej party noci než je Breaksome, to však ale neznamená, že sa
vždy vydarí na sto percent. DJ Tayo je aspoň pre mňa jeden z tých menej
známych, a tak som bol zvedavý, čo nám predvedie.
Čas príchodu do Roxy sme zvolili štandardný, okolo 22:45. Priestor pred Roxy i interiér ešte zýval prázdnotou – klasika – na lístku od šatne som mal číslo 12. V chilloute nehral zatiaľ nikto, v hlavnom sále už pár nadšených jednotlivcov poskakovalo na set DJa Yannicka. Z jeho hrania som si toho moc neužil, krátko nato sa vystriedal s Lautkom, ktorý sa predstavil v skôr progresívnejšom svetle. Tento skúsený ostravský DJ určite robí dobre to, čo robí, ale keď ho nemal kto počúvať, bolo to trochu smutné. Dlho som na breakoch nebol, naposledy na Freq Nastym, ktorý ma napriek všetkým mojim výhradám slušne zabavil. O Tayovi som toho predtým počul len pomerne málo, a tak som sa celkom tešil. Trochu ma však varovalo konštatovanie kolegov z Breakbeat.cz, že na nedávnom breakovom festivale Glu Glu pri Budapešti sa príliš nevytiahol. „No čo, veci sa menia“, povedal som si. Bohužiaľ, onen piatok sa tento môj predpoklad príliš nepotvrdil.
Keď o jednej nenápadne pred gramce nastúpil sympatický černoch, ani som to poriadne nepostrehol. Ľudia, zdá sa, tiež nie, nikto totiž nevydal ani hláska. Atmosféra vôbec bola nezvyklo mierna aj keď nakoniec zhruba 400 ľudí do Roxy predsalen dorazilo. Vlastne celá piatočná noc bola akási rozpačitá, ale možno je to len môj subjektívny dojem. Tayo skoro vôbec nemixoval, zato my sme pri bare mixovali ostošesť a hlavne piate cez deviate ;) Ľudia tak akosi bez nadšenia poskakovali na parkete a jediné, čo ma zaujalo, bola nezvyklá tvrdosť Tayových dosiek. Zo začiatku hral skôr na rovnejšiu a progresívnejšiu nôtu, celá druhá polovica zase znela ako spomalený ale celkom ostrý a zubatý drumandbass. Polámané breakstepy s mohutnými pilkovými basami a minimom zvukov pôsobili nesmierne energicky, dojem mi však kazil Tayov prístup k mixovaniu ako k púšťaniu platní. Veľa času sme strávili aj v chilloute, kde hrali Ghonzales so Stanzimom. Ako už býva ich zvykom, drumík ktorý púšťali vôbec nebol oddychový, čo dokazoval asi tucet i viac tanečníkov pred bedňami. Miestami som sa bavil viac v chilloute než v hlavnom sále.
Trochu rozpačitý bol aj nový zvuk o ktorom Roxy tak básni. Nuže, neviem neviem, ale musím potvrdiť už mnohokrát opakovaný názor, že chyba zrejme nie je a ani nebola vo zvuku samotnom ako skôr v zvukárovi. Čím iným by to mohlo byť, keď technika je kvalitná, ale väčšinou niečo chýba basám alebo stredom, niekedy je to zase úplne prehulené a niekedy zase zahuhlané…? Čo už, boj pokračuje. Po Tayovi prebral kontrolu Kaplick, chvíľu sme ho ešte počúvali a keď sme sa presvedčili o tom, že nijak nevybočí zo svojho zabehnutého štýlu, pobrali sme sa domov. Čo dodať? Tuctová akcia akých už bolo a bude, o to viac zamrzí, keď je to práve Breaksome. Ten kto sa vždy najviac skalí sa zase najviac skalil, ten kto nepije, zase nepil a pivo opäť chutilo ako v staničnej krčme o piatej ráno keď krčmár žmýka posledné kvapky z prázdneho sudu. Už sa teším na poriadne open airy.